Six Flags - Great Advanture

Mnoho z  "našich" Slovákov už v Six Flags bolo, ja som sa však tomu bránila, lebo je o mne všeobecne známe, že sa kolotočom vyhýbam tak, ako sa len dá. No keď skupinka našich prišla domov a boli celí nadšení a plní túžby ísť späť, povedala som si, že by som to mala skúsiť aj ja. Podarilo sa im nahovoriť ma hlavne na Safari, ktoré je súčasťou parku a ešte na to, že tam v skutočnosti nie sú kolotoče, ale dráhy podobné tej, aká bola aj v seriály Krok za Krokom. Tak sme sa teda ja a ďalší štyria vydali na cestu autobusom. Opäť to je miesto nie veľmi vzdialené od Point Pleasant, napriek tomu sme museli 2x prestupovať. Na miesto sme dorazili o 11-tej, pričom samotný park otváral len o 10:30, takže sme tam boli akurát na čas. Hneď potom, ako sme vystúpili z autobusu som si uvedomila, že dráha z Krok za Krokom bola oproti tým v Six Flags hračkárska. Riadne sa mi rozbúchalo srdce, keď som počula kričať a pískať ľudí sediacich na dráhe, ktorú sme sa rozhodli vyskúšať ako prvú - Supermana. Potom, ako sme si online kúpili vstupné, sme už nikde nemuseli platiť, len za jedlo a skrinky, do ktorých sme si odkladali veci (museli sme si ich odložiť). Tieto skrinky sa nachádzali skoro pri každej dráhe. Bola to nevyhnutnosť, pretože dráhy boli veľmi rýchle a išli dolu hlavou a kadejak inak, takže ak by niekomu niečo vypadlo z vrecka, pre ľudí stojacich pod dráhou by to mohlo byť nebezpečné. Počkali sme si na rad a nasadli na "Supermana". Keď nás zabezpečili, zrazu sa celé sedačky stočili do takého uhľa, že sme v podstate "ležali" na bruchu a išlo sa. Musím povedať, že aj napriek hrôze, ktorú prežívam pri podobných zážitkoch som si to celkom užila. Na videu to vyzerá, že sme šli pomaly, nenechajte sa však pomýliť, išlo to riadne rýchlo, len to na kamere asi nevidieť :D

Ako ďalší kolotoč sme sa rozhodli vyskúšať Green Lanterna (mimochodom jediný sfilmovaný komiks, ktorý sa mi nepáčil). Rovnako ako film, aj kolotoč bol strašný. Hneď prvá zarážajúca vec, ktorá ma vydesila bola, že sme na tejto dráhe stáli. Po stojačky nás pripútali a potom sme šli fakt divoko. Mňa to miestami hádzalo zo strany na stranu, doudierala som sa a skoro celý čas som mala zatvorené oči, pretože som sa bála, že sa povraciam. Ako som potom zistila, nebola som jediná, kto mal podobný problém, aj jediný chalan, ktorý sa tam s nami vydal, Lukáš, vystúpil z tejto dráhy celý zelený, dokonca sa cítil ešte horšie ako ja. 

Túto dráhu sme však potrebovali predýchať všetci, tak sme sa vydali najesť a trochu si naplánovať, ktoré kolotoče vyskúšame ako ďalšie.Po ceste k jedlu sme však ešte narazili na taký jeden pohodový "kolotoč", ktorý bol len strašne vysoký, ale inak nič moc. Vzalo nás to strašne vysoko a potom sme padákom (pomaly) padli dolu. Keďže ja a Lukáš sme neboli dosť odvážni, aby sme si sadli do kolotoča krátko po obede, rozhodli sme sa ísť najskôr na safari. Museli sme ísť krížom cez celý park, tak sme mali možnosť poobzerať si, čo kde je. Videli sme aj "podmorský svet", čo znamenalo asi tak jedného tuleňa a nejakých bobrov :D Ale samozrejme s nadsázkou, tých zvierat tam bolo viac, ale nevenovali sme im veľa pozornosti, keďže sme mali obmedzené množstvo času. Čo sa týka Safari, tak to bolo úžasné, mne osobne sa to veľmi páčilo. Išli sme klasickým safari autom a mali sme aj parádnu sprievodkyňu.Celé Safari bolo rozdelené na kontinenty a v rámci každého kontinentu sa nachádzali zvieratá, ktoré sú typické pre ten ktorý kontinent. Zvieratá boli klasicky voľne v prírode, dokonca sa nám stalo, že sa pštrosy posadili do cesty a tak sme ich museli autom obísť. Iba niektoré druhy boli ohradené, napríklad tigre. Okrem toho sme videli slony, nosorožce, žirafy, medvede, klokany a mnoho iného.
 Asi v polovici safari sme zastavili na mieste, kde boli žirafy a dalo sa s nimi za peniažky odfotiť. Tiež tam boli v teráriách rôzne plazy, korytnačky a samozrejme, obchod so suvenírmi. Pobudli sme tam asi 20 minút a potom sme pokračovali v safari, tentoraz už s inou sprievodkyňou. Keď sme vystúpili zo safari auta, postavili sme sa do radu na taký vodný kolotoč, kde sa jazdí po vode a celé vás to ošpliecha. Isto viete, aký myslím. Strašne som sa naň tešila, ale bol tam neskutočný rad ľudí a išlo to veľmi pomaly, tak sme to nakoniec vzdali a vydali sa na iné kolotoče. Ďalšia dráha, na ktorú sme šli bola asi moja obľúbená. Išlo o klasickú drevenú dráhu na štýl Krok za krokom, len omnoho, omnoho väčšiu. Neskutočne som sa bála, ale len na začiatku. Pri prvom "kopci" sme šli dolu tak strmo, až som sa nadvihla na sedadle a chytila ma panika, že sa nemám čoho držať a isto vypadnem, ale hneď ako som si uvedomila, že ma drží pás, som otvorila oči a už som si to užívala. Ešte trochu som sa obávala toho, že si buchnem hlavu, lebo mi prišli tie drevené konštrukcie nad našimi hlavami strašne nízko.Ale aj napriek tomu, keby sme mali viac času, isto by som naň ešte párkrát šla. :)

Baby potom šli na taký jeden, ktorý šiel asi 6x dolu hlavou v priebehu pár sekúnd, ja a Lukáš sme to videli tak, že to nie je nič pre nás a tak sme ich radšej počkali na lavičke. V rámci parku bola aj lanovka, ktorou sme sa chceli odviezť na druhú stranu parku, aby tí odvážnejší z nás mohli vyskúšať najvyššiu a najrýchlejšiu dráhu sveta (aspoň tak to uvádzali na letáčiku), Kingda Ka. Mali sme ale smolu, lebo keď sme sa viezli lanovkou, začalo pršať a z bezpečnostných dôvodov sa počas dažďa všetky kolotoče zastavia. Na hodinku sme sa teda schovali pred dažďom do jedného fast foodu a keď prestalo pršať, šli sme na dráhu, ktorá sa nachádzala pod zemou, keďže všetky ostatné ešte stále nepremávali. Baby ju našli náhodou, nevedeli sme čo očakávať. Ja som teda čakala nejakú pohodovú vyhliadkovú jazdu, no prekvapila som sa.
Išlo o riadnu dráhu, ktorá možno nebola taká desivá ako tie predchádzajúce, ale desilo ma to o to viac, že sme boli v úplnej tme a nevidela som, čo prichádza. Dievčatá ešte išli na ďalšie dva kolotoče, ktoré som ja odmietla (jeden z nich išiel tak, že ľudia sedeli otočení chrbtom, to by som už nevydržala :D ) a potom sme šli už len na "ruské" kolo, ktoré nám umožnilo vidieť celý Six Flags z výšky. Náš čas bol, bohužiaľ dosť závislý od autobusov, tak sme už pomaly museli ísť. Ešte sme museli nájsť správnu zastávku a vydržať tri hodiny v troch mega klimatizovaných autobusoch. Na prvej zastávke, kde sme prestupovali sme sa však rozhodli vzdať to a vzali sme si taxík, ktorým sme boli za 40 minút doma.